Ráno vstávame skoro, druhá noc na samonafučke bola už lepšia, telo si zvyká. Kubovi bola zima, lebo mal iba krátke nohavice a „spacák z Obi“ (citujem jedného kamoša). Varíme čaj a nejakú ovsenú atómovú kašu, balíme batohy aj smeti – snažíme sa baliť tak, aby bolo minimum odpadu, a aj ten čo vznikne, aby bol Prečítať viac o Sto kilometrov cez Muránsku planinu – tretí deň[…]