Už si pripadám, že turistikujem hlavne cez pracovné dni 🙂 Utorok, mám dovolenku, a má ju aj Lucia, tak rozhodnutie na rýchlu turistiku padá na Súľovské skaly. Je koniec novembra, takže žiadne jesenné farbičky nečakáme, ale skôr nejaké výhľady by sa mohli podariť. Podľa aktuálnych podmienok na mieste uvidíme, čo všetko prejdeme. Auto nechávame pri smerovníku Súľov, parkovisko a stúpame po zelenej ku Gotickej bráne a Súľovskému hradu. Lucia sa teší zo scenérií, ja som tam už bol, tak objavujem to, čo som minule prehliadol. Smerom ku hradu „prekonávame“ pár zaistených úsekov (jeden rebrík a zopár chytov) a rozmýšľam, že starší Oliver by mohol toto o pol roka zvládnuť, samozrejme s pomocou. Do samotného hradu sa dostaneme zase za pomoci istiacich prvkov cez úzke skalné priestory. Z hradu toho veľa nezostalo, a trochu sa zase aj čudujem, kto tam býval. Vzhľadom na terén, kočom sa tam asi nedostali 🙂 Niečo odfotíme (výhľad na dolinu so Súľovom, vidno pekne aj Kľak) a ideme do útrob hradu, kde si dáme rýchly obed. Cestou ukazujem Lucii pamätnú tabuľku, na mieste kde blesk zabil 30-ročnú matku s 2-ročným synčekom. Ani na to nemyslieť…

Po obede schádzame po viacerých roztrasených rebríkoch so zábradliami, evokuje to vo mne schody na sídlisku, alebo zábradlia na autobusovej stanici. Jesenným lesom sa príjemne kráča, postupne ideme na zopár vyhliadok ktoré sú cestou. Zo Štefánikovej vyhliadky je pekne vidieť aj Veľkú Fatru, okolo Martiniek a Veľkej lúky. Minule som hrebeň opúšťal na rázcestí Pod Roháčom, teraz ale pokračujeme po zelenej značke a zase fotíme z vyhliadky pod Roháčom – krásny výhľad smerom na západ – Maníny a kopce nad Považím, všetko v jemnom opare. Vidno aj celú Lúčanskú Malú Fatru, Strážovské vrchy… Dávame si krátku prestávku v Roháčskom sedle, kde je pekný prístrešok, lavice a koniec krížovej cesty (nie tej našej).

Pokračovanie našej túry vedie hrebeňom s neustálym stúpaním a klesaním, snáď sto krát dokola. Z Kečky je pekne vidno aj Lysú horu (44 km ďaleko), a pod nohami Súľov a lúky nad dedinou aj so „zrakovou pyramídou„. Kúsok ďalej sa nám pomedzi stromy ukáže celá Krivánska Malá Fatra a o kúsok ďalej aj bez stromov, spolu s hradom Lietava. Najkrajší pohľad na MF je ale z kóty 794. Ešte si dáme tri stúpania, aby sme mohli začať klesať. Tam končí zmrznutá zem a začína blato až do sedla Patúch. Pomyslel som si, že tam už všetko zaujímavé končí a pôjdeme len po lúkach, ale na moje prekvapenie sme išli krásnym pomedzím smrekového lesa a lúk či pasienkov. Išli sme aj okolo prameňa Nad mlynom, ktorý nebol síce upravený, ale voda by sa nabrať dala. Po strastiplnej a blatovej ceste okrajom poľa prichádzame do dediny, kde si fotím jednu drevenicu na predaj – možno raz 🙂

Cesta po asfalte cez dedinu je nuda, možno aj dobré 2 kilometre. Ešte chceme niečo zjesť cestou domov, tak sa zbytočne nemotáme. Auto je na svojom mieste, tak sa prezliekame a vidíme ísť okolo chlapíka, tak trochu turisticky vyzerajúceho. Pýtame sa, či ho zvezieme, s čím celkom nadšene súhlasí. Bol na prechádzke z Vrchteplej. Vystupuje pri hlavnej ceste pri Premieri a my pokračujeme domov. Dnes to bola príjemná prechádzka so super (aj nečakanými) výhľadmi, v pohodovom tempe – 6 hodín, 1200+-, 17 km. O deň či dva neskôr tam napadlo pol metra snehu 🙂