Nie sú iba dve, je ich dokonca sedem (web Lesov SR) – všetky navlas rovnaké. Na dvoch som bol osobne, preto ten nadpis. Za mňa majú aj nejaké muchy – na zimu nie sú veľmi vhodné. Cez medzery prefukuje a vďaka otvorenému priestoru do výšky bude takmer nemožné vykúriť ju. Skôr poslúži na varenie na piecke a možno trochu vysušenie oblečenia. Mimo zimu to ale bude super, do vnútra sa zmestí komfortne aspoň 6 ľudí, na čiastočne krytej terase pred dverami dvaja na laviciach a ďalší na podlahe. Sú vybavené jedným fotovoltickým panelom, batériou a meničom (zásuvkou, svetlom), podľa recenzií nie všade elektrina fungovala. Tie čo sú umiestnené v lese pod stromami alebo sú nevhodne orientované, nebudú vyrábať zrovna veľa elektriny… Ale nie preto chodíme do lesa 🙂

Lokalitou ma potešila hlavne tá vo Vtáčniku pri Rúbanom vrchu, ktorá nahradila vyhorenú útulňu Míľa, a v celom pohorí je jediná. Ďalšia náhrada zhorenej útulničky sa nachádza na Panskej javorine v Považskom Inovci – tam až tak nepomohla, lebo neďaleko on nej sa nachádza moja obľúbená Izba. V Malej Fatre je tiež jedna, kúsok pod Minčolom na žltej značke z dediny Turie. Môže byť vhodnou zastávkou na hrebeňovke Malej Fatry.

V strede Slovenska je ďalšia pri osade Kysuca, nevravím že je nutne na nevhodnom mieste, aj keď o kúsok ďalej je Chata pod Vartou. Ďalšia pribudla v sedle Jasenová na Poľane, i keď nie ďaleko je Chata pod Hrbom. V máji 2024 tam ešte nebola, inak by bola fajn alternatívou na našej jarnej klasike zo Sihlu cez Hrb.

Viac na východe je útulňa pod Smrekovicou v pohorí Bachureň, ktoré je známe hlavne tunelom Branisko. Z Bachurne bývajú pekné výhľady na Vysoké Tatry, aj lesy vyzerajú pekne, tam by som sa išiel pozrieť. Ešte východnejšie je útulňa vo Vihorlate, zopár kilometrov od Morského oka. Tam som nebol, ale z mapy a fotiek mi to nepríde ako veľmi lákavá lokalita a hlavne na dosť nezmyselnej polohe.

Na záver by som im len poprial dlhý život a málo blbých návštevníkov, čo majú potrebu podpisovať sa, kradnúť, rozbíjať a podobne.