Vtáčnik je celkom lákavé pohorie – nie je ďaleko, má pekné skalné útvary a zachovalú prírodu, je dosť vysoké – vyššie ako Strážov a iba o trochu nižšie ako Lúčanská Malá Fatra alebo Veľká Fatra – a s trochou kreativity sa tam dajú túry zokruhovať. No a sú tam lákadlá ako Žarnov, Buchlov, Kláštorská skala, Biela skala, Hrádok (tam som nebol), Griče… V apríli 2015 som tam absolvoval jednu zábavnú túru s nocľahom na bývalej útulni Míľa, ktorá neskôr zhorela. Odvtedy som dva krát absolvoval túru z Mládežníckeho tábora nad Hornou vsou po zelenej na Buchlov, jeden raz aj s bonusom.
Naplánoval som si trasu z obce neslávne známej obce Kľak, po zelenej na Vtáčnik, po červenej hrebeňom cez Kláštorskú skalu na Rúbaný vrch a odtiaľ dolu mimo značky cez Vicianovu dolinu. Ísť dolu po žltej cez Klenovú dolinu by znamenalo viac asfaltu na záver… V decembri 2024 som sa tam vybral sám, išiel som za snehom, lebo u nás na dolniakoch nebolo po ňom ani stopy. Ani vtedy tam nebolo snehu nejako veľa, začal až niekde nad 900 metrov a začala s ním aj oblačnosť. Výhľady teda neboli žiadne, ale aspoň bola krásne zasnežená krajina. Tentokrát som ale oslovil Čeča a ten prekvapivo súhlasil, tak som výnimočne nešiel sám. Trasa bola takmer totožná s rokom 2024. 8:30 sme začali v centre Kľaku s vianočnými koláčmi a okolo nás sa motalo dosť veľa turistov a neskôr sme zistili, že sa koná nejaký tradičný výstup…
Nohy nás viedli po zelenej značke, predbiehali sme turistov a prestávku sme si dali až na Partizánskej chate, kde sedlo veľa ľudí, debatovali, chlastali, dokonca tam vyšli aj 3 autá – určite nejakí poľovníci alebo Tarabo-Kuffy. Snehu bolo veľmi málo, povedal by som, že viac ľadu ako snehu. Odtiaľ to na vrchol Vtáčnika celkom odsýpa, a hore sme sa dostali krátko po 10:30, aj tam už bolo veľa turistov a výletníkov, rodiniek. Tak sme dali povinné fotenie parádnych výhľadov, všetko pod nami bez kúsočka snehu, ten bol iba na najvyšších pohoriach – Krivánska Malá Fatra, Tatry. Lúčanská Malá Fatra a Veľká Fatra ani trt. Divná zima, asi by sme si mali zvykať… Pokračovali sme smerom na Kláštorskú skalu, tak sme si trochu poliezli a fotili diaľkové výhľady. Odtiaľ je to prechádzka lesom, jediný komplikovanejší úsek sú Kamenné vráta tesne pred Rúbaným vrchom. Odtiaľ sme si zašli ešte asi pol kilometra ku Plešinu, kde je nová útulňa Lesov SR. Tam sme stretli manželský pár a chvíľu sme podebatovali a niečo zjedli. Potom už len návrat na Rúbaný vrch a zostup kúsok po žltej a od Rozštiepenej skaly dolu cez Vicianovu dolinu do Kľaku. Medvede sme nestretli, odtlačok laby iba jeden – aj to vďaka snehovému poprašku. Rok predtým tam bolo stôp ako na Václaváku…
Vtáčnik mám rád, je tam málo turistov, pekné skaly, zachovalé lesy a nie je to ani extra ďaleko z domu. Niekedy ešte musím vybehnúť na Žarnov, zaspomínať si, pri západe slnka to tam bolo epické!