Jeho názov je len na niektorých mapách… Nachádza sa juhozápadne od Vysokej a objavil som ho pri prezeraní fotiek v galérii na Hikingu. Ak sú na stromoch listy, výhľad bude biedny, preto sme sa rozhodli ísť v polovine marca. Veľmi sa nám nechcelo vymýšľať, tak sme začali aj skončili na Zoške a po Hubalovú sme kopírovali žltú a červenú značku. Na Hubalovej sme odbočili na západ, po asfaltovej zvážnici, ktorá smeruje až na Vývrat. Tesne pred opustením zvážnice sme videli zaujímavú poľovnícku chatu, o ktorej nám viac povedal neskôr ujo Google. Nikde žiaden chodník, tak sme sa intuitívne pustili strmo hore, kolmo na vrstevnice. Stúpanie to bolo výživné, ale za odmenu sa nám ukazovali výhľady na okolité kopce, hlavne na Ostrý vrch (533) ktorý sme mali za chrbtom. V galérii je fotka stromu vrasteného do skaly, celkom pôsobivé.Odtiaľ to bolo už len kúsok cez územie muflónov, a vyšli sme na skalný hrebienok, odkiaľ boli pôsobivé výhľady na Snežný vrch aj Vysokú. Po povinných fotkách sme zostúpili pár metrov do veľmi pekného sedielka a zase už len kúsok a vstúpili sme na čistinku pod Snežným vrchom, kde bolo po zemi množstvo skál a mŕtveho dreva. Zmenila sa trochu perspektíva a o niečo sa zlepšili výhľady na Karpaty. Pokračovali sme do ďalšieho sedielka cez ktoré viedla zvážnica a už len kúsok a boli sme na chabo oplotenej lúčke s vysokou trávou a torzami stromov, len na skok od Vysokej a asi nie veľmi známe miesto. Okrajom lúky vedie modrá značka na ktorú sme sa pripojili a vystúpili na Vysokú, kde už bolo zopár turistov. Dlho sme sa nezdržali a pokračovali sme hrebeňom okolo veže vysielača až po miesto kde značka hrebeň opúšťa. Nech nám je odpustené – my sme pokračovali hrebeňom ešte asi 400 metrov – a toto je podľa mňa jeden z najkrajších hrebeňov Malých Karpát. Shocart tam uvádza aj vyhliadkové miesto, odkiaľ je parádny výhľad na severnú časť malých Karpát.

Tu sme hrebeň opustili a dolu žľabom sme sa spustili na lúku zarastajúcu bukmi a inými náletmi. V batohoch nás tlačila slaninka a klobásky, takže sme našli vhodné miesto na malý indiánsky ohník krytý z jednej strany skalou. Dlho netrvalo a ohník bol spôsobilý na opekanie, takže na rad prišli spomínané dobroty, cibuľa a chlieb. Keď bolo po všetkom, zvyšky ohniska sme uhasili vodou z fliaš a pokračovali sme do mierneho kopca po zvážnici, lemovanej z ľavej strany veľkou skalou a po možno stovke metrov sme odbočili prudko vpravo kolmo na vrstevnice, aby sme sa pripojili na červenú značku smerujúcu na Panské uhliská. Odtiaľ je to už len na skok na Hubalovú, odkiaľ sme sa vracali rovnakou cestou späť ku autu.

Ak pôjdete niekedy na Vysokú a budete mať čas, odporúčam pozrieť spomínaný hrebeň smerujúci na Taricové skaly, ako aj Snežný vrch – ten je ale pôsobivý hlavne z bezmennej kóty (~527).