Na túry so sebou brávam okrem švajčiarskeho nožíka aj príbor – plastový. Je ľahký, trochu horšie sa umýva, je tam nejaké riziko že sa zlomí (asi skôr v zime), a stál ma pár drobných v Decathlone. Nevýhodou je tupý nôž aj vidlička a plytká lyžica. Prvé dve veci nevadia, ale tá ploská lyžica je dosť otravná, hlavne ak s ňou jem niečo redšie. Súdruhovia z Číny mi na AliExpress podstrčili titánový “spork” (spoon + fork, lyžica + vidlička) za 1.70€ s váhou 18 gramov (váha ukázala 20g), pričom môj doterajší plastový set z Decathlonu váži 22 gramov na rovnakej váhe. Pre predstavu, rovnakých 22 gramov váži čajová lyžička, 49 gramov mala polievková lyžica.
Lyžicová časť nie je taká ploská, ale laboratórne meranie ukázalo, že má o niečo menší objem ako preklínaná plastová – 7 ml oproti 9 ml. Keď ale zoberiem do úvahy, že z tej starej mi cestou do úst vždy polovica vytiekla, stále je to dobré 🙂 Nástroj celkom dobre sadne do ruky, vyzerá celkom trvácne. Vidlička je má trochu širšie zuby ako je zvykom u klasického kuchynského príbora. Nemá uško, takže sa nedá zavesiť a je odsúdená na cestovanie po batohu. A vŕtať titán, i keď čínsky… Poviem to ale takto, ak sa chcete najesť “veľkou lyžicou” a nejdete nejakú štreku, zoberte si normálnu kuchynskú polievkovú lyžicu 🙂