Novinky: Pridal som mapku kľúčových slov pre ľahšiu navigáciu na obľúbené lokality
Sitepoint logo

Tour de Studenovodské doliny a Tatranské chaty

Kúpil som nové polovičky (Millet Friction GTX – mohol by som napísať aj článok…) a zobral som ich samozrejme na rodinný výlet do Tatranskej Štrby. Mal som sľúbenú priepustku na jeden celý deň, tak som silno dumal, kam sa vybrať. Ako fajn nápad mi prišiel okruh cez Studenovodské doliny cez Priečne sedlo a cestou si obzrieť Bílikovu, Zamkovského, Téryho, Zbojnícku a Rainerovu chatu. Lebo ja nemám Vysoké Tatry ale že vôbec pochodené.

Zdroj: https://mapy.hiking.sk

Autom som sa dopravil do Starého Smokovca a pol hodinu pred prvou pozemnou lanovkou som sa zahryzol do kopca. Hore som prišiel spolu s lanovkou, takže som ušetril pár euro, ale zdolal prvé výškové metre na zahriatie. Slnko pieklo, ale na Hrebienku sa začalo mračiť a toto mračenie ma sprevádzalo takmer celý deň. Okolo Bílikovej chaty som len tak prefrčal a na križovatke TZT Nad Rainerovou chatou som sa vydal po červenej smer Zamkovského chata, stpajúc dolinou a neskôr som prekrižoval Obrovský vodopád. Ku Zamke som dorazil čo nevidieť, vonku čulý ruch, stavajú tam novú čističku odpadových vôd. Rýchlo som iba cvakol chatu zvonka a pokračoval popri Malom Studenom potoku hore dolinou. Úprimne, cestou som väčšinou videl prd makový, lebo som sa motal v oblakoch. Celý som bol mokrý, lebo aj teplo, aj vlhko. Chvíľami som videl aj strmé steny po stranách a kaskády potoka na Veľkom hangu.

Veľký a malý hang v mrakoch

Celou cestou som stretol turistov, že by som ich na jednej ruka spočítal, a to bolo dobre. Lebo cez deň na Hrebienku alebo Štrbskom plese nebolo ani kde prdnúť, lebo Covid-19. Už relatívne uťahaný som prešiel Malým hangom a Terinka bola na dohľad. Asi najcharizmatickejšia chata zo všetkých čo som toho dňa navštívil. Bolo pol desiatej doobeda, ľudí len zopár, tak som si pustil čaj a zjedol nejaký keksík. Oblačnosť sa začala pretŕhať a tak som mal výhľad na Lomničák aj celú panorámu vrchov nad Spišskými plesami – Pyšný štít, Baranie rohy a Ľadové štíty. Prelistoval som si knihu o histórii horských chát v Tatrách a pomaly sa pobral ku Priečnemu sedlu. Tu už bola premávka o poznanie hustejšia, ale väčšinu som predbehol 🙂 Za TIM Pod Sedielkom bol v kotli celkom slušný zvyšok firnu, prehopkal som to cez skaly a už som bol pod serpentínami vedúcimi ku reťaziam.

Nástup na Priečne sedlo

Na Priečne sedlo je to strmo hore, ale nevyzerá to nijako extra náročne technicky. Trasa je pekne viditeľná vďaka skalám hrdzavým od reťazí. Okrem reťazí je tak aj pár kramlí, nie je to ale nič nebezpečné – a je tam viac ciest na výber. Čo nevidieť som bol hore, ale zadýchal som sa veru poriadne. Pohľad do Veľkej Studenej doliny bol relatívne dobrý, mraky sa prevaľovali len v ľavej časti, bolo vidieť aj Zbojnícku chatu. Zostup je trochu nepríjemný s veľkým množstvom voľnej sute. Kúsok nižšie som videl v stene Ostrého štítu troch horolezcov, pekný pohľad, ale na toto zrejme nebudem mať nikdy gule. Alebo gule aj áno, skôr čas… Značka ma viedla ku Sivému plesu, nad ním bola jedná zranená česká turistka, mala trochu natiahnutý členok, ale vyzeralo to že bude môcť pokračovať.

Zbojníčka v pozadí

Potom nasledoval úsek po vrstevnici až do záveru doliny, kde som z diaľky počul hvízdať svišťa a neskôr som ho aj uvidel. Odtiaľ už iba mierne zvlnený kúsok okolo Starolesnianskeho plesa až ku Zbojníckej chate. Bolo niečo pred jednou hodinou poobede, a ľudí ako na… na Rysoch 🙂 Nedal som sa a našiel vnútri v kúte miestečko a dal si polievku a parené buchty, už mi celkom vytrávilo. Potom ešte kúsok slnečného kúpeľa na terase, ale vrava ľudí ma už ničila, tak som sa dal na nekonečný zostup dolinou. Valil som sa ako guľa, popri tom sa ale dalo kochať výhľadmi na všetky strany.

Pažravá líška pri Rainerovej útulni

Čo nevidieť som bola opäť nad Rainerkou, tak som zbehol aj tam. Ak na Zbojníčke bol milión ľudí, tak tu boli dva. Nakukol som dovnútra, popozeral – pekné miesto, len škoda tých ľudí. Potešila líška, ktorá niekomu ukradla chlieb s rezňom 🙂 K vodopádom som nešiel, lebo sme tam boli deň predtým. Stihli na mne uschnúť prepotené veci, ale smrdel som asi poriadne. Docupkal som po diaľnici na Hrebienok a verným svojím nohám som do Smokovca zišiel tiež pešo. Inak na Hrebienku na tráve sa pásol statný jeleň a mal všetkých hlboko paži 🙂 V súčte to bolo 23.8 km, 6:30 hodiny a 1440 výškových metrov oboma smermi. Škoda len toho počasia v prvej polovici…

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.