Novinky: Pridal som mapku kľúčových slov pre ľahšiu navigáciu na obľúbené lokality
Sitepoint logo

Zákľuky, alebo čo zostalo zo štvordňovej túlačky

Po kultúrnom šoku ktorý sme utrpeli v sezóne na hrebeni Malej Fatry, potrebovali sme vypustiť paru niekde mimo civilizácie. Veporské vrchy a Muránska planina sú presne tie lokality. Minule som si tam urobil chuť s ex-kolegom Martinom, keď sme išli na Hradovú a potom cez Voniacu na Burdu. Zase som raz mal veľmi ambiciózny plán, ktorý sa ale nedočkal realizácie počas babieho leta, ale až keď skončilo… Zo štyroch dní sme to skrátili na tri, lebo na nedeľu hlásili nečas. Plán bol začať v Hronci pri Brezne, prejsť okolo Hrončeka na Zákľuky, prenocovať na salaši Obrubovanec, druhý deň ponad Kysucu pokračovať po modrej, zelenej aj žltej ku v.n. Klenovec, prespať niekde na verande alebo v senníku, a tretí deň nejako do Tisovca. Dopadlo to nakoniec ale inak, ako mnohokrát predtým…

Plánovaná trasa, zdroj: mapy.hiking.sk

Na úvod by sa slušalo spomenúť, ako skončili moje raňajky! V garáži som si ich položil na strechu auta a samozrejme zabudol dať dovnútra. Keď som si na ne spomenul, sedel už v aute Kubo, tak sme zašli k domu, a milé raňajky som našiel pár sto metrov od domu na zákrute, prejdené nejakým autom 🙂 Aby toho nebolo dosť, cestou som prebiehal auto ktoré malo takmer celé čelné okno od námrazy a hovorím Kubovi: „Videl si to, aké mal zamrznuté okno?!“ Kubo: „nie…“ ja: „Nevadí, ani on nie“ 🙂

Autom sme sa doterigali do Brezna, dúfajúc že stihneme nejaký rozumný spoj do Hornca alebo do Chvatimechu. Nakoniec sme vybavili taxík, ktorý nás doviezol priamo do Hronca v slušnom čase, takže o deviatej ráno sme začali v riadnej kose náš výlet. Hronec bol ponorený do tieňa a mrazu, ticho rušili len cigáni ktorí pracovali na výkopových prácach. Kúsok opodiaľ stál vraj Opel Astra combi s otvorenou kapotou, čo som nazval „zívajúca Astra“, čo spôsobilo ďalšie výbuchy smiechu. Stúpanie za dedinou bolo celkom v pohode, začali sa otvárať výhľady na slnkom zaliaty hrebeň Nízkych Tatier, ktorým dominoval Chopok. Akonáhle sme vyšli z tieňa, námraza sa stratila, no chlad zostal. Po lúkach sme stúpali ku Hajnému grúňu, brezy žiarili zlatými listami, miešali sa so sýtozelenými smrekmi a výhľady boli úplne na nevydržanie. V jeden moment bolo vidieť celý hrebeň Nízkych Tatier od Prašivej až po Kráľovu hoľu v krištáľovo čistom vzduchu. Vpravo sa črtali prvú kopce Muránskej planiny, z tejto strany ale nemajú také strmé zrázy ako na východnej časti pri Muráni.

Nízke Tatry ako na dlani, a tie farby!

Pri vstupe do lesa nás v blate privítali otlačky medveďa, kolega neskôr podľa fotky povedal že tak asi 100 kilový. Odtiaľ nasledoval dosť dlhý úsek po zvážnici, snáď aj tri kilometre. Potom sme sa dostali medzi chatky, ktoré boli na lúke s brezami a výhľadom na Ľubietovský vepor. Táto oblasť na volá Na Štompe, bolo by fajn mať tam chatičku 🙂 Prístup je tam autom z Osrblia. Za križovatkou s modrou značkou je výdatný a upravený prameň, odtiaľ nás čakalo klesanie ku horárni Endreska, kde by sa dalo núdzovo skryť pred dažďom, či prespať. Alebo natočiť poriadny horor 🙂 Po asi kilometri asfaltkou sme prišli k tajchu Hronček, či Hornčok – ďalšie krásne a fotogenické miesto! Z Hornčeka nás čakalo 360 výškových metrov na Zákľuky, kam som sa veľmi tešil, lebo podľa fotiek to vyzeralo na výnimočné miesto. Stúpali sme najskôr asfaltkou z ktorej sa potom úplne nelogicky ostro odbočilo do svahu. Tam začalo výživné stúpanie, ktoré sa čoskoro skončilo a postupovali sme pekným lesom až ku lúke pod Zákľukami. Obloha čisté azúrko, tak sme boli plní očakávania.

Tajch Hronček

Nebudem naťahovať, je to úplne dokonalé miesto! Lúčnatý vrchol, výhľad na oba Vepory, hrebeň Nízkych aj Vysokých Tatier a Sihliansku planinu. Sadli sme do závetria a dali si obed, bolo niečo po druhej poobede. Kochali sme sa pohľadom na Tatry, kopce zafarbené kombináciou bukov, smrekov a smrekovcov – kazili to iba jazvy na svahoch Nízkych Tatier. Asi najmalebnejší bol pohľad smerom ku cieľu dnešného dňa – Obrubovancu. Lúky posiate fliačkami rôznych stromov podfarbené neskorým jesenným slnkom vrhajúcim dlhé tiene. Buky v týchto polohách už nie sú ako v Nízkych Karpatoch – sú nízke, pokrútené – podobné ako napríklad pod vrcholom Strážova. Jeden z nich priamo na značke je obzvlášť košatý, s konármi až po zem. Stretáme tam aj českú rodinku s drobcom v bugine, majú moje sympatie.

Na Zákľukách, smerom ku Obrubovancu

Zo Zákľuk na Obrubovanec je to 5.5km, väčšia polovina vedie po lúkach, zvyšok lesom iba mierne zvlneným terénom. Konečne prichádzame ku salašu Obrubovanec, je v celkom slušnom stave, hneď pod ním je prameň. Je niečo po štvrtej poobede, slnko prudko klesá a aj pocitová teplota ide dolu. Rýchlo teda prichystáme nocľaháreň na doskách a trochu sena a ideme zbierať do temného lesa drevo na oheň. Je posledný októbrový deň, zimný čas, takže tma bude čoskoro. Drevo je pripravené, tak ideme fotiť západ slnka. 17:12 a kotúč slnka sa schoval za masívom Poľany, chlad zachádzal pod nechty, tak sme vrátili urobiť oheň a trochu sa zohriať a navečerať. Klepe ma zima, naobliekal som na seba asi všetko čo som mal a stále mi bolo málo. Slanina tuhá ako štolverky, niečo sme teda do seba natlačili, podrkotali zubami a asi o pol ôsmej sme už boli v spacákoch. To je tá nevýhoda turistiky v zimnom čase – na chate sa dá fungovať aj do 22:00, ale vonku je to horšie. Za prvý deň sme prešli 24km za 6:36, 1070+, 640-.

Západ slnka za Poľanou

V noci mi bolo tak akurát, jediná „chybička“ že mi fučala karimatka, takže o tretej ráno som dofukoval – a išiel von čúrať. Ráno sme sa nejako poobliekali a začali robiť raňajky. Kubov varič s dopĺňaným plynom ale robil drahoty, zrejme sa mu nepáčil mráz, od oka len pár stupňov pod nulou. Pomáhalo s ním trochu pohrkať, ale to fungovalo iba 10-20 sekúnd. Varenie vody teda vyzeralo celkom komicky. Zaliali sme si čaj, ovsenú kašu a medzi tým sme riešili ako ďalej. Ja som s nefunkčnou nafukovačkou nemal veľmi chuť tráviť noc bohvie kde na samotách – určite by sme nejaký flek našli, ale bolo tam určité riziko. No a pokazila sa aj predpoveď počasia a mraky už ráno začali zakrývať oblohu. Kubovi popri hypnotizovaní variča omŕzali nohy, lebo išiel v teniskách, ja poctivo vo vysokých.

Svitanie na Obrubovanci

O pol ôsmej vykuklo veľmi zubaté slnko, ktoré nemalo vôbec silu ani chuť zohriať nás. Po tom čom sme sa najedli a dumali nad mapami, rozhodli sme sa ísť po žltej dolu do Čierneho Balogu, alebo ako som ho pomenoval ja – Fekete Balogh 🙂 Nič iné veľmi nedávalo význam. Mohli sme ísť po druhej žltej do Dobroča, do sedla Zbojská by sme prišli veľmi neskoro a otázka pri akom počasí. Takže sme naštartovali nohy a pustili sa klesať dolu lesom, až do Vydrova, kde je pekná horáreň. Cestou sme minuli trochu schátranú chatu a maringotku, kde by sa tiež dalo prenocovať. Vo Vydrove končí úzkokoľajka a Lesnícky skanzen, ktorý sme s rodinkou navštívili v lete minulého roka. Tento krát som mal ale príležitosť si ho celý prejsť pešo a myslím že budúci rok to prejdeme pešo už všetci spolu 🙂 Od napojenia na hlavnú cestu sme išli už len po krajnici a po necelom kilometri sme prišli na vlakovú stanicu v Čiernom Balogu, kde parkuje množstvo starých vláčikov, mašiniek a vagónov, alebo aj atrakcia, bicyklová drezina na koľajniciach. Tu sa naše putovanie teda neslávne skončilo už po 11:00, autobus nás odviezol do Brezna. Samozrejme, nešli sme rovno domov, ale zatočili do sedla Zbojská na obed!

Prejdená trasa, zdroj: mapy.hiking.sk

Na druhý deň ráno som doma pozeral aktuálne počasie a v mieste plánovaného nocľahu sa ženili čerti – dážď, sneh a vietor. To nie je nič, do čoho by som sa rád prebúdzal zo spacáku niekde v senníku, kde je problém si variť čaj, prezliekať sa, baliť… No a z toho mieste, niekde nad Klenovcom pokračovať v takom počasí celý deň, bez výhľadu, premočený, vymrznutý – asi sme predsa len dobre urobili, že sme skončili predčasne. Hájny grúň, Hronček a Zákľuky stačili na to, aby sme akciu mohli považovať za nadmieru vydarenú! A koniec sveta sa nekoná, takže raz sa tak určite znova dostaneme. Druhý deň teda menej slávne – 10km za 2:30, 15+, 620-

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.