Novinky: Pridal som mapku kľúčových slov pre ľahšiu navigáciu na obľúbené lokality
Sitepoint logo

Slovenský kras – Zádielska tiesňava zhora

Prvý krát som videl Zádielskú tiesňavu asi pred 20-timi rokmi. Celkom haluz, že si človek pamätá niečo čo bolo tak dávno, ale niektoré obrazy sa celkom silno zapíšu do pamäte. Vždy som tam chcel zájsť, ale z domu je to fakt dosť ďaleko, od svokrovcov o niečo menej, ale stále ďaleko. A ísť tam len kvôli tomu, to sa zase veľmi neoplatí. Možnosť sa vyskytla, keď sme deti nechali u svokrovcov a išli sme so Zuzkou po zaujímavostiach z východu cestou domov na západ.

Prejedná trasa, zdroj: mapy.hiking.sk

Auto sme zaparkovali v Turni nad Bodvou, na kraju dediny pod hradom. Začali sme hneď strmo do kopca smerom ku hradu, vonku bola neznesiteľná horúčava. Zuzka mala dosť už po chvíli, netrénované nohy bolo cítiť. Stúpanie skončilo pri smerovníku Hradná stráň. Teplo umocňovali všadeprítomné škarpové polia a južná orientácia. Naše kroky pokračovali smerom na Veľký Ščob, chvíľu ešte klesanie presvetleným lesíkom, potom zase stúpanie – najskôr mierne, neskôr celkom výživné. Mali sme super výhľad na Turniansky hrad, aj rybník za cestou. V tej horúčave sme sa dostali konečne na okraj lesa, ktorý lemuje vkusné vedenie VVN (veľmi vysoké napätie). Chládok nás potešil, aj stúpanie sa zmiernilo.

Turniansky hrad a rybník

Čo nevidieť sme sa dostali na vrchol planiny, kde sme kráčali po riedkom lesíku plnom borovíc ktoré rozvoniavali, že až srdce plakalo. Ďalej tam boli borievky, ohromné množstvo kvetov, chrobače a jašteríc. Tu sme stretli už aj zopár turistov idúcich oproti nám. Po modrej značke sme prišli až ku priepasti Pod Hájskou vyhliadkou, ktorá nebola nijako označená ani zabezpečená (tá priepasť, nie vyhliadka). Tu sme zišli z trasy a po neznačenom, no výraznom chodníčku, sme sa dostali na okraj tiesňavy, s mega výhľadmi. Tu mala Zuzka tradične paniku z výšok, a ani sa jej nečudujem. Ako na dlani sme mali celú tiesňavu, dedinku Zádiel, Hrhovský rybník a ohavný kameňolom oproti. Tu sme si trochu oddýchli, pofotili a vybrali sa ďalej po chodníčku, ktorý išiel na pár úsekoch dosť exponovane po okraji tiesňavy.

Takmer letecký pohľad na Zádielskú tieňavu

Čo nevidieť sme sa ponorili do lesíka a po chvíli bola ďalšia vyhliadka, už s väčším počtom ľudí. Táto vyhliadka bola už len kúsok od modrej TZT, na ktorú sme sa tam znova pripojili. Po mierne zvlnenom teréne v lese sme prišli okolo slovanského hradiska na križovatku chodníkov Okrúhly laz. Tu sme sa vybrali po zelenej značke do dediny Háj. To čo sme krvopotne vystúpali, sme museli zase prudko vyklesať. Tesne nad dedinou sme už počuli žblnkotať vodu v kaskádach Hájskych vodopádov. Dolu v dedine sme sadli na lavičku a začali pátrať ako sa dostať ku autu. Autobusové spoje boli o ničom, takže ako jediné riešenie bolo prejsť tam pešo. Zuzka zostala v Háji 🙂 a ja som sa vybral rýchlym krokom po žltej značke smer Hradná stráň, ale ešte som odbočil na miestny cintorín, kde je 15-metrová socha anjela, rekvizita z filmu Za nepriateľskou líniou. To som si nemohol nechať ujsť!

Behind the enemy lines

Išiel som tam ako nejaký zlodej zozadu, podliezol som plot a pokochal sa sochou, ktorá je naživo fakt obrovská. Dolu bola odomknutá bránka, ak by niekto chcel vedieť… Cestou ma ešte upútalo stavenisko rodinného domu, hlavne teda výrazne okrová až červená farba hliny. Šup ho späť na značku a fakt rýchlym tempom so vstúpil do lesa. Tam niekde sa mi rozvidnelo, že auto bez kľúča “asi” nenaštartujem, Zuzka mobil nedostupný, tak otočka o 180° späť do Hája. Zuzku som na lavičke nenašiel, to je v háji… Bola si pozrieť vodopády nad dedinou, beriem si kľúč a vraciam sa. Nasadil som vražedné tempo, s ľahučkým batôžkom sa išlo super, tak som bol čo nevidieť na spojnici TZT a odtiaľ bleskovo dolu kopcom po voľných šutroch. Dal som to bez ujmy na zdraví, vyvetral som auto a išiel pre Zuzku. Potom sme ešte spoločne išli už autom ku vodopádom, je to tam fakt pekné – potôčik hlboko zarezaný do podložia, veľa kaskád…

Spolu to bolo u mňa 15.9 km, za 5:30 hodiny (čistý čas 3:37) a 600 výškových metrov. Pohľad na tieňavu z hora bol na nezaplatenie, z dola som ju nevidel, ale myslím, že tento náš letecký pohľad bol určite zaujímavejší. Hájske vodopády aj socha anjela tiež super. Akurát ten Turniansky hrad som nestihol, nevadí, možno za ďalších 20 rokov 🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.