Novinky: Pridal som mapku kľúčových slov pre ľahšiu navigáciu na obľúbené lokality
Sitepoint logo

Kozí chrbát, alebo čo sme na 4-dňovke vynechali

V roku 2016 sme absolvovali krásny 4-dňový prechod časti Veľkej Fatry a Nízkych Tatier. Prvú časť sme absolvovali v pätici, druhú časť vo dvojici. Tretí deň sme začínali na Donovaloch, po výživnom druhom dni sme mali trochu obavy, ako to dobojujeme až po útulňu Ďurková, tak sme pred Hiadeľským sedlom vynechali Kozí chrbát a traverzovali sme to po žltej značke a ušetrili si jedno tiahle stúpanie a prudké klesanie. Nadišiel čas si tento rest vynahradiť – 22. december, -13°C, malá oblačnosť, skvelá dohľadnosť.

Útulňa Zorka pod Kečkou

Nečakal nás žiaden extrém – 17 km, 755 výškových metrov, 5 hodín – ale mráz a snehová nádielka + chýbajúce info o prešľapanosti chodníkov dodávali tejto túre určité napätie. Donovaly nás privítali s -13°C a čulým ruchom. Nahodili sme na seba zopár vrstiev oblečenia a pobrali sa smer osada Polianka po červenej značke. Cestou sa zabávam na Kubovej príhode s Multioteckom a jeho poslankyňou, ktorá si do bytu kúpila tapety za 40 000. Euro… Za Poliankami sa cesta mení na čerstvo upravenú bežkársku trasu, ktorú sa snažíme čo najmenej poškodiť a kráčame úplne krajom. Máme odtiaľ krásny výhľad na celé Donovaly a Novú hoľu + kopec Zvolen. Snehu je celkom dosť, pravá zimná atmosféra. Čoskoro prichádzame ku lúke s útulňou Pod Kečkou, z komína sa nedymí, tak sa nezastavujeme. Výstup na Kečku je stále po veľkoryso prešľapanom chodníku, ten však končí práve na Kečke. Máme dokonalé výhľady na všetky svetové strany, či už na hrebeň Veľkej Fatry, Nízke Tatry od Prašivej, Poľanu, Ľubietovský aj Klenovský vepor.

Prašivá v oblakoch a Kozí chrbát v celej kráse

Od Kečky kráčame po všetkých možných formách snehu – tvrdé firnové dosky, záveje, prebárajúci sa sneh, vyfúkané až po trávu… Kozí chrbát je pohľadom čo by človek kameňom dohodil, ale pohyb je náročný, najviac asi v sedle Hadlanka, kde sa prebárame nad kolená. Ako zjav pôsobí slečna so psom, ktorá sa znenazdajky zjavila – pravdou ale je, že tam vyšla z Moštenice. Pokračujeme ďalej do finálneho stúpania, tu je to celkom schodné, snažíme sa nájsť závetrie a niečo malé zjesť. Na južnom svahu sú aj nebezpečné snehové preveje, takže v zime opatrne! V stúpaní sú skalky a tráva, hore nás ale čaká panenský sneh bez jedinej stopy a záveje skoro až po rozkrok. Výhľady sú parádne, okrem Veľkej Fatry vykukli vedľa nej ak Kremnické vrchy, Štiavnické vrchy aj so Sitnom, bolo vidno aj “dym” z jadrovej elektrárne Mochovce.

Pohľad na juh z Kozieho chrbátu – dominuje Sitno

Po vlastných stopách sa vraciame späť, slečna so psom záhadne bez stopy zmizli. Na Kečku sa zase boríme v nami prešľapanom chodníku a nie je to o nič jednoduchšie. Väčšina trasy je teraz dolu kopcom, takže sme na Donovaloch veľmi rýchlo. Nasáčkujeme sa do auta a v OC Európa v Banskej Bystrici si dávame víťaznú pizzu. Krásny deň so super zimnými výhľadmi!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.