Novinky: Pridal som mapku kľúčových slov pre ľahšiu navigáciu na obľúbené lokality
Sitepoint logo

Na Tlstú a Ostrú sa chodí ako na klavír

Mám slabosť pre Veľkú Fatru, či už je to hôlna časť od Krížnej po Smrekovicu, alebo bralnatá časť pri Ostrej. A preto nemám žiadne výčitky, ak sa na týchto miestach ocitnem aj častejšie… Kubo stále nemal to šťastie sa tam dostať, pri jeho jedinom pokuse im to prekazila búrka. Takže sa balíme naľahko a ideme na klasiku – Mažarná, Tlstá, Ostrá a späť. 17 kilometrov, 1270 výškových metrov a 6 hodín, to sú parametre tohoto okruhu + mapa v článku z tej istej trasy.

Blatnický hrad, “tam jsem taky nebyl”

Začíname na platenom (a už oplotenom) parkovisku v ústí Blatníckej a Gaderskej doliny, v peknom no chladnom počasí, cez deň má byť ale príjemne. Bez dlhého váhania sa púšťame hore Gaderskou dolinou až po lúku s horárňou, odkiaľ vedie aj značka na Blatnický hrad, kde som vlastne nikdy nebol… Vstupujeme do Vápennej doliny, ktorá nás hneď víta stúpaním, ktoré je ale len také predjedlo. Čakajú nás iba 4 kilometre, ale 850 výškových metrov, podľa Hikeplanner takmer 3 hodiny. Nám to nakoniec trvá len 2:35 aj so zachádzkou pod Ploskú kde prebiehali fotografické orgie – inak by sme to dali za necelé 2 hodiny 🙂 Cestou nás “zdržuje” len jaskyňa Mažarná a zopár pekných vyhliadok nad ňou. Čo ale nás zaujíma, je výrazný chodník mimo značky, ktorý vedie na bočný hrebienok pod skalný amfiteáter Tlstej. Začína vlastne hneď po opustení lesa, kúsok pod záverom stúpania na vrchol. O legálnosti pohybu v tej oblasti taktne pomlčím.

Nech sa páči, Ploská. Určite naj lokalita na tejto túre.

Kubo je uchvátený a myslím že úplne právom. Je dosť nepochopiteľné, že tento klenot nie je oficiálne značený a sprístupnený. Na druhej strane, ak by to bolo oficiálne, tak by to tam vyzeralo inak – ohniská, odpadky, kamenní mužíci, nasrané na každom rohu. Sú odtiaľ neopozerané výhľady na samotnú Tlstú, oproti stojacu Ostrú a časť hrebeňa Veľkej Fatry od Krížnej po Ostredok, opačným smerom na inverziou zaplavený Turiec, a záver Horného Považia, ktoré vlastne končí (či začína) práve v Strečnianskom priesmyku, ktorý rozdeľuje Malú Fatru na Lučanskú a Krivásnku. Pred zopár rokmi (2018) s Maťkom sme tu videli aj kamzíky. Po hodnej chvíli sa teda vraciame na značku a dobývame vrchol Tlstej, kde si dáme občerstvenie.

Borišov a Ploská, ďalšie klenoty Veľkej Fatry

Pokračujeme po zelenej TZT na Ľúbenú, odkiaľ sú pekné výhľady na sever, na bralá Veľkej Fatry, pokračovanie Liptovskej vetvy hrebeňa až po Ploskú a Borišov, s Nízkymi Tatrami za nimi… V klesaní z Ľúbenej prekonávame zopár skalných prekážok a potom už len pohodový les cez Bágľov kopec na Zadnú Ostrú. Tu si vždy pobavene spomeniem na kamoša Volodaja, ktorý prišiel na túru rovno zo žúru a zrovna pod Zadnou Ostrou si dával potom šlofíka 🙂 Tu už je zopár turistov, tak schádzame o pár desiatok metrov nižšie po žltej značke, kde si dávame obed na slniečku a v závetrí. Neskorojesennú idylku dopĺňajú jasnožlté smrekovce a trávy, v kontrastne s bledými skalami a sýtozelenými ihličnanmi.

Pod Ostrou, výhľad na Chládkové úplazy, v neskorojsenných farbách

Najedení zahájime finálny útok na Ostrú, po vysokých schodoch a zakončíme pre prelezením skalného okna. Hore na Ostrej sú dvaja starší turisti, tak sa dávame do reči a ukrajujeme ďalšie megabajty z pamäťových kariet. Nakoniec sa odhodláme na zostup a chceme použiť (už tradične) neznačený chodník ktorý vedie severozápadne z Ostrej a je dosť výrazný, takže aj využívaný. Vedie okolo jaskyne a končí pri amfiteátri v Blatnici. Tu nás sprevádzajú výhľady na Lučanskú časť Malej Fatry s typickým “nosatým” Kľakom. Cestou dolu stretáme aj jedného bikera ktorý hravo prekonáva utiahnuté zákruty a trochu mu závidíme. Posledné fotky patria posledným zvyškom inverzie, z ktorých vytŕčajú vrcholky stromov a elektrických stožiarov, môj kompaktný fotoaparát s krátkym sklom ale v tomto zrovna neexceluje…

Zvyšky inverzie, foťák robil čo sa dalo…

Aby to nebola nuda, možno tam 700 metrov pred amfiteátrom zle odbáčame dolu strminou a keď si chybu uvedomíme, je príliš neskoro. Plno popadaných listov, šotolinka a veľký sklon, fakt super na záver. Nakoniec schádzame ku potoku, ktorý treba nejako samozrejme prekonať. Po chvíli chôdze proti prúdu zbadáme strom spadnutý krížom cez potok, tak ideme na vec. Nikto z nás tam nespadol, takže suchou nohou pokračujeme záverom Blatnickej doliny v prichádzajúcom šere ku autu. Krásny deň za nami, rozmýšľam koľko krát som túto trasu išiel… Štyri určite! Dúfam, že za pár rokov tade pôjdem s mojimi chalanmi 🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.