V jednu údajne slnečnú nedeľu sme si s Kubom naplánovali okruh okolo Omšenia, dedinky za Trenčianskymi Teplicami. Na severnej strane sa týči Omšenská Baba, veľmi pekný kopec, trochu podobný Vápču. Na južnej strane je to masív s vrcholmi Baske a Žihľavník, pričom na Baske je aj chata/útulňa, ktorá vraj býva po víkendoch v sezóne otvorená. V pláne sme mali pozrieť skalné vyhliadky Kamenné vráta a zopár ďalších. Naplánoval som teda celkom výživný okruh začínajúci na kraji Omšenia pri autobusovej zastávke, mimo značky do doliny nad Baračkou a odtiaľ už po červenej značke až nad Dolnú Porubu, kde sme zišli do dediny a pokračovali zelenou, žltou aj modrou značkou 🙂
Začiatok bol pri smetiakoch a obligátnom kríži, výhodou boli dve lavičky kde sme sa komfortne vystrojili. Bolo pod mrakom, chladno a poriadne fučalo, ale čakal nás kopec, tak sme sa veľmi neobliekali. Vyrazili sme pomedzi domy a popod kopec Stráň po lúkach a lesíkom, s výhľadom na pás Smrekovcov opadavých ktoré boli krásne vyfarbené. Nakoniec sme zišli do doliny nad časťou Baračka, kde sme sa pripojili na značku. Stúpanie bolo miestami dosť prudké, ale čoskoro sme boli na vyhliadke Kamenné vráta. Celkom pekné skaly, ale poryvy vetra tu boli dosť prudké, tak sme sa na hrane dlho nezdržiavali. Počasie nestálo za veľa, výhľady boli teda obmedzené po Baske. Druhá vyhliadka bola o niečo slabšia a hlavne tam ukrutne fučalo. Za ňou nasledoval prechod veľkou lúkou so solitérnymi smrekmi a miestom na opekanie, a potom mierne klesanie lesom. Pod Omšenskou babou je aj prístrešok a studnička. Samotný výstup vyzeral byť zospodu náročný, ale hore sme boli dosť rýchlo. Príchod na vrchol Baby a samotný vrchol mi pripomínal Vlčinec, kopec oproti Vápču – tam som bol v marci v treskúcej zime.Po povinných fotkách a čaji z termosky pokračujeme na našej ceste – dosť nezáživne lesom. Chodník zľava lemovali stĺpiky už neexistujúceho oplotenia. Od Baby po opustenie značky to boli snáď tri kilometre, cestou sme stretli manželov asi 60+ rokov, prehodili pár slov. Pekné že v takom veku sa išli prejsť do lesa 🙂 Na mieste kde sa značka prudko stáčala doľava sme my išli doprava, na veľkú lúku. Po chvíli sme prišli ku krížovej ceste, kde bol prístrešok s echt-masívnym (obetným) stolom a kríž so spasiteľom… Lavičky, tabuľky s modlitbami – ďakujeme, neprosíme. Aspoň že spoza stromov vykukol Vápeč, konečne zmena. Pokračovali sme po poľnej ceste dolu lúkami až do Dolnej Poruby, kde sa nám podarilo vyjsť priamo na hlavnú cestu. Tak sme to švihli dolu dedinou po asfalte a pred odbočkou sme sa zakempili na autobusovej zastávke – Kubo vytiahol premiérovo titánový ultralajt ešus za polovinu minimálnej mzdy a začal variť sušenú fazuľovo-zemiakovú kašu vlastnej výroby. Ja som si dal tradičnú fazuľu v paradajkovej omáčke.Po tomto sme “plní síl” vykročili po vedľajšej ceste smerom ku lesu. Pri smerovníku Na Hlbokom sme začali kruté stúpanie ktoré nemalo konca kraja. Najskôr úplne kolmo hore s mizerným značením, neskôr po stúpajúcom traverze popod Peršovú. Po nekonečnom výstupe sme sa dostali na hrebeň ktorý trochu pripomínal Považský Inovec, tade sme šliapali asi 2 kilometre po iba mierne zvlnenom teréne. Boli sme už vo výške okolo 900 mnm, fučalo rovnako ako ráno, až ma z toho bolela hlava. Vyzerali sme chatu, až konečne Kubo zbadal strechu. Baske je ploché ako školáčka na prvom stupni ZŠ, aj samotný vrchol je ťažké identifikovať. Pri chate stál nejaký offroad, reku jágeri majú rande. Nakoniec nás dovnútra stiahol chatár, lebo bolo otvorené. To by som skôr čakal, že sa Fico odsťahuje z Bonaparte, ako to, že bude v takom nečase na takom nemožnom kopci otvorené. A keby len otvorené! Kubo si dal “najlepšie pivo na Slovensku”, čítaj Urpiner či Martiner; ja kýbel bylinkového čaju s domácim medom od chatára, ukecali nás aj na kapustnicu (okej, veľa roboty im to nedalo). Kapustnica bola super, čerstvý chlieb, piecka horela, tak sme si aj veci vysušili! Boli sme pozrieť na na poschodie ako vyzerá nocľah – väčšia a menšia miestnosť, spolu asi 24 vojenských poschodových postelí. Opakovane nás pozvali na Silvestra alebo aj iný víkend, ďakujeme 🙂 Chata a ľudia veľký palec hore, ale kopec je dosť nudný. Na druhej strane, ak by cesta SNP videla cez Homôlku a Baske, možno by to bolo užitočnejšie…Po dobrom jedle, zahriatí sa a oddychu sme vyrazili na pokračovanie. Ešte som sa pýtal aj na neoficiálny chodník vedúci spred Nad Vyhorencom pomedzi skaly – vraj je ale bezpečnejší smerom hore, lebo je tam teraz veľa lístia. A dokonca je aj vyznačený ako miestna trasa, takže na mapách ju nehľadajte. Najskôr sme prešli obrovskou lúkou, hneď potom ma prepadlo volanie divočiny 🙂 Pomaly sme klesali lesom a cesta dobre odsýpala. Našli sme aj smerovník so spomínanou odbočkou (značenie červený trojuholník), a kúsok za ňou je už hrana masívu po ktorom sme prechádzali. Na strmom svahu je aj lavička, vyhliadka a zrejme tu štartujú aj paraglajdisti. Nás čakalo asi 250 výškových metrov klesania na asi 500 metrov dlhom úseku po klesajúcich serpentínach. Po úspešnom zostupe sme išli už len po poľných cestách, pri svetle zapadajúceho slnka – ozaj, slnko sa ukázalo keď sme boli na Baske – a na prítomnosť dediny nás čoskoro upozornil bordel všade po priekopách. Ľudia sú prasce, nie prasce, tie si pod nohy iba serú, ľudia sú horší. Jediný plus bola srna ktorú som zbadal snáď päť metrov od nás, vedľa cesty. Od prvých domov nás od auta delilo hádam iba 100 metrov, takže je tu koniec.Z oddychovej jednodňovky sa vykľul 25 km dlhý okruh s prevýšením takmer 1400 metrov – okruh po Roháčoch spred mesiaca mal 23 km a 1850 metrov prevýšenie – len pre porovnanie. Aj ne-Tatry a ne-Fatry dokážu človeka solídne unaviť a spôsobiť svalovicu na 3 dni 🙂 Škoda počasia, ak by bolo viac slnka, viac farieb – bolo by to veselšie. Omšenská Baba nesklamala, určite sa tam dá zájsť aj priamo z Omšenia a otočiť to za 2 hodiny. Chata na Baske veľmi potešila, len škoda toho, že neponúka nič extra zaujímavé v okolí. Strážovské vrchy sa nezdajú, ale sú dosť rozsiahle a ukrývajú viacero krásnych miest hodných návštevy.
2 komentáre: “Omšenská Baba a Baske z Omšenia”